![[info]](http://l-stat.livejournal.com/img/userinfo.gif?v=92.2){kind=small}
Keď konečne dosiahla posledný schod a ocitla sa na druhom poschodí ich schátralého domu, skrytého ďaleko v lesoch, musela sa chytiť zábradlia, aby nestratila rovnováhu. Počula hlasné zavitie studeného zimného vetra a viac sa zavinula do svojho vlneného svetra od Jamesa, jej manžela.
Už ju unavovalo žiť v tomto dome! Bývala tam aj s Jamesom a ich malým synom okolo štyroch rokov, a veci sa menili zo zlých na horšie. Museli sa skrývať...a to ju hnevalo asi najväčšmi. Lily sa nechcela skrývať, chcela bojovať. Lenže ani James ani Dumbledore jej to nedovolili a aj tak...Musela sa postarať o svojho synčeka, ktorý si vyžadoval extra bezpečnosť a ona ako jediná mu tú bezpečnosť mohla poskytnúť.
Odvtedy čo zomrel Sirius sa veľa vecí zmenilo. Striaslo ju, keď si pomyslela, že skoro sa Strážcom ich tajomstva stal Peter Pettigrew, no James ho stihol včas odhaliť. Sirius zostal aj naďalej strážcom, lenže onedlho ho zajali Smrťožrúti a on sa radšej vzdal vlastného života, akoby mal zapredať svojich najlepších priateľov.
Taký bol Sirius.
Lily zrazu pocítila slzy v očiach a silno ich stisla, aby sa ich akosi zbavila. Postupne sa jej do hlavy vnárali ďaľšie a ďaľšie bolestné spomienky. Toľko jej priateľov už zahynulo...A ona s tým nemohla nič robiť. Voldemort si aj naďalej vystrájal a vojna tým pokračovala, každý deň pribudol jeden mŕtvy. Vždy keď niekto dobrý zomrel, akoby vyhaslo malé svetielko, a tým sa tieň skazy ešte viac prehlboval. Lily si niekedy nemohla pomôcť a rozmýšľala nad tým, ako by to bolo, keby Voldemort zmizol.
Bolo to tiché, ale bolo to tam.
Lily sa započúvala do tichej tmy a znovu to počula. Zvuk, ktorý nemohla ignorovať žiadna matka.
Rýchlo prešla dlhou tmavou chodbou až na koniec a potichu otvorila dvere do izby svojho päťročného synčeka, Harryho. Bol schúlený pod prikrývkou, jeho aj tak strapaté vlasy boli ešte chaotickejšie ako zvyčajne. Tíško si pomrnkával, akoby sa práve zobudil z nočnej mory. Zrazu, akoby sa v jej smutných očiach roztancovali malé iskričky a hneď vyzerala živšie, ľudskejšie, ale aj krehkejšie.
„Miláčik, čo sa deje?“ spýtala sa nežne Lily a podišla k jeho posteli, sadnúc si na okraj. Harry sa okamžite zodvihol a natiahol k nej svoje ruky. Najprv sa nevedel zorientovať, pretože mal svoje okuliare na nočnom stolíku a v tlmenom svetle sviečky toho veľa nevidel. Ale Lily ho hneď vzala do svojho náručia a poľahky ho pohojdávala. „Čo sa stalo?“
„Snívali sa mi strašné veci, mami. Strašné veci! Boli sme aj s ockom v parku...Púšťali sme si šarkana a zrazu prišiel obrovský vietor a toho šarkana nám zobral. Ocko poňho išiel a mňa nechal samého. Zrazu som len počul ocka kričať a zbadal som ako ho...ako ho zabil Smrťožrút!“ Harry sa vtom náhle rozplakal a tuhšie objal svoju mamu, ktorá sa už neubránila slzám a nechala ich, aby sa jej skotúľali z tváre. Toto bolo na každodennom poriadku. Harry mal nočné mory, ktorých sa nevedel zbaviť a Lily sa bála čo i len pustiť ho von. Nikdy nevedela, kedy sa tu mohol zjaviť jeden z Voldemortových stúpencov a zabiť jej najväčší zmysel života. Nikdy takýto život pre Harryho nechcela. Bola by urobila všetko, len aby mal ľahší život. Aby mal nejakú budúcnosť. Aby mal svoje detstvo ako ho mala ona alebo James.
„Kedy príde ocko?“ ozval sa nečakane Harry a pozrel na Lily. Ta si zahryzla do spodnej pery a nešťastne vzdychla.
„Ocko ešte neprišiel,“ povedala potichučky, akoby si želala nech to Harry nepočuje. Lenže Harry to počul a zase sa rozplakal.
„Zase ešte nieje doma? Prečo chodí vždy tak neskoro? Mami, čo ak ho zajal nejaký Smrťožrút? Čo ak mu ublížili?“
Lily tieto slova desili. Bolo to presne to, nad čím ona uvažovala každý každučký večer, keď sa James oneskoril. Vždy stála pri okne a vyzerala ho či sa zrazu nezjaví v hlbokých tieňoch, ktoré sa tiahli celou dedinou. James každý deň riskoval život a Lily nikdy nevedela, kedy bude ich ranné rozlúčenie konečné.
„Neboj sa, Harry, ocko sa čoskoro vráti. Len sa zdržal v práci.“ Lily nasadila na tvar žiarivý úsmev a vyzerala ako slnko, ktoré vykuklo spoza upršaných mrakov. Ten úsmev možno nebol ozajstný a Lily si ho nasadila, ako to robila skoro stále, lebo v podstate...nebolo veľa vecí, pre ktoré by sa mohla usmievať. Tak či tak, svoju úlohu splnil a Harry jej úsmev opätoval a prestal plakať. V náručí svojej matky sa cítil v bezpečí.
Po pár tichých momentoch Lily cítila, ako si Harry jemne pochrapkáva a ešte si ho chvíľu držala na hrudi, no potom ho uložila naspäť do postele a prikryla prikrývkou až po uši.
Potichu vyšla z izby a zavrela za sebou dvere. Potom zišla zo schodov a usadila sa do svojho obvyklého miesta - v kresle pred oknom, aby mohla vyzerať Jamesa. Bola pred ňou ešte dlhá noc a Lily dúfala, že nebude posledná, v ktorej tu sedí a vyzerá... Ako tak sedela, zmocnil sa jej zvláštny pocit, ktorý nikdy predtým necítila. Bol to pocit prázdnoty. Akoby tento život vôbec nebol skutočný, akoby jej nepatril. Cítila sa, akoby ho niekomu ukradla a zničoho nič sa začala vznášať...
Lily párkrát zažmurkala, kým si vlastne uvedomila, kde sa nachádza. Už sa viac nenachádzala v nekonečnej tme ich domu, ale zovšadiaľ na ňu svietilo intenzívne svetlo. Stál nad ňou starý muž s dlhočiznou bradou a obďaleč ju pozoroval James. Vtedy jej to všetko došlo.
„Takže? Boli ste spokojná s tým, čo ste videli?“ spýtal sa jej postarší muž. Lily naňho pozrela a vzápätí sa rozplakala. Bola to všetko ilúzia. Aj keď o ňu sama požiadala, teraz to ľutovala, lebo už bola od svojho syna zase natoľko vzdialená a cítila sa, akoby ho stratila znova.
„Presne takto by to vyzeralo, keby ste v tú osudnú noc nezomreli. Vojna by pokračovala a všetko by sa postupne len zhoršovalo. Pani Potterová," muž sa zohol a podal jej ruku. Zadíval sa jej hlboko do očí a pokračoval: „Všetko, čo sa raz stalo má svoj význam. Keby ste vtedy nezomrela a nepoložila život za svojho syna, nestal by sa vyvoleným a nezískal by moc, ktorá môže zachrániť celý svet pred najtemnejším čarodejníkom všetkých čias. Harry by sa nikdy nestal tým, čím je teraz. Pokúste sa porozumieť, môže to znieť drasticky, ale vaša smrť umožnila vášmu synovi žiť a naplniť svoj osud. Nebráňte sa tomu. Už sa to nemôže zmeniť. Zvolili ste si, aby ste mohli okúsiť život keby bolo všetko inak. Je koniec. Vráťte sa."
Lily bez protestu vstala a cela uplakaná bežala naspäť k Jamesovi.Zobral ju do náručia a spolu sa odobrali do svojho domova... Ďaleko od pozemského sveta a reality. Vtedy si uvedomila, že naozaj, všetko má svoj skrytý význam a veci by sa nikdy nemali meniť. Jediné čo ľuďom ostáva je zmieriť sa s osudom, ktorý bol niekedy taký nespravodlivý, ale veľmi múdry.
July 7 2006, 09:54:47 UTC 5 years ago